Ako spoznať, že vás termogram môže klamať?

Ako spoznať, že vás chce niekto pomocou termogramu podviesť?

Termogram vyzerá na prvý pohľad veľmi presvedčivo. Farebný obrázok s jasne červeným miestom a údajom napríklad 120 °C v nás ľahko vyvolá dojem, že máme v ruke jednoznačný dôkaz o závade. Lenže v termografii výsledok závisí od celého radu podmienok a nesprávne vyhotovený alebo interpretovaný termogram môže byť veľmi zavádzajúci. S termogramom možno pomerne ľahko manipulovať tak, aby vyzeral dramatickejšie, než zodpovedá skutočnosti.

Jedným z najjednoduchších trikov je práca s farebnou škálou. Ten istý termogram môže vyzerať úplne inak podľa nastaveného teplotného rozsahu. Ak zobrazíme objekt v rozsahu 0 – 500 °C, budú rozdiely niekoľkých desiatok stupňov vyzerať relatívne nenápadne. Keď ale rozsah výrazne zúžime, môže aj malý teplotný rozdiel vytvoriť veľmi „dramatický“ farebný kontrast. Červená alebo biela škvrna na termograme preto sama osebe nie je dôkazom závažnej závady. Vždy je potrebné pozrieť sa na teplotnú stupnicu a na skutočné namerané hodnoty.

Ďalší problém môže spôsobiť emisivita. Termokamera v skutočnosti deteguje infračervené žiarenie prichádzajúce z povrchu a z neho vypočítava teplotu. Ak má meraný materiál nesprávne nastavenú emisivitu, môže byť údaj o teplote výrazne chybný. Typickým problémom sú lesklé kovové povrchy, ktoré môžu fungovať takmer ako zrkadlo pre infračervené žiarenie. Kamera potom môže namiesto skutočnej teploty objektu „vidieť“ odraz tepelného žiarenia okolia. Ak niekto zmeria lesklú kovovú súčiastku a uvedie teplotu zobrazenú kamerou, pravdepodobne sa dopustil chyby.

Pozor si musíme dať tiež na uhol merania a odrazy. Termokamera nevidí iba vlastné tepelné vyžarovanie objektu. Je nutné poznať aj okolité prostredie – meranie ovplyvní napríklad kúrenie, slnko, horúci stroj alebo človek stojaci pred meraným objektom. Stačí zmeniť polohu kamery a zdanlivo horúce miesto sa môže presunúť alebo úplne zmiznúť. Ak teda niekto predloží jediný dramatický termogram bez informácie o tom, odkiaľ a za akých podmienok bol vyhotovený, nie je možné jeho výsledok správne posúdiť.

Podezrelý môže byť tiež chýbajúci merací kontext. Seriózne termografické meranie by malo uvádzať aspoň základné informácie o podmienkach: aká kamera bola použitá, kedy a za akých prevádzkových podmienok bolo meranie vykonané, z akej vzdialenosti a pod akým uhlom, prípadne aké boli nastavené parametre merania. Pri niektorých aplikáciách je dôležitá aj okolitá teplota, rýchlosť prúdenia vzduchu alebo zaťaženie zariadenia. Rovnako môže byť problematické porovnávať dve zariadenia, ak bola každá fotografia vyhotovená za iných podmienok alebo s iným nastavením. Samotný obrázok bez týchto informácií môže byť zaujímavou ilustráciou, ale nemusí byť dostatočným podkladom pre rozhodnutie o závade.

A ešte jeden veľmi jednoduchý trik: termogram možno orezať. Ak chceme niekoho presvedčiť, že určitá súčasť je extrémne horúca, nemusíme ukázať celý objekt. Stačí zobraziť iba malú oblasť s najvyššou teplotou. Bez okolia ale nevieme, či je skutočne neobvyklá.

Neznamená to, samozrejme, že by sme mali každému termogramu prestať veriť. Naopak – správne vykonaná termografia je veľmi presná a užitočná diagnostická metóda. Len je potrebné vedieť, čo termokamera skutočne meria a aké faktory môžu výsledok ovplyvniť. Pri hodnotení termogramu sa preto nevyplatí pozerať iba na farby a najvyššie číslo v rohu obrazovky. Pýtajte sa: Čo presne kamera meria? Za akých podmienok? Ako bola nastavená emisivita? Odkiaľ bol snímok vyhotovený? A môžem rovnaké meranie zopakovať a dostať podobný výsledok?

Pretože dobrý termogram nie je ten, ktorý vyzerá najdramatickejšie. Je to ten, pri ktorom dokážeme vysvetliť, prečo vyzerá práve tak, ako vyzerá.